Krajinou zasľúbenou sa medzi slovenskými cestovateľmi aj cestovnými kanceláriami stalo počas posledného roka Jordánsko. Ak nasadnete do lietadla z Viedne do Ammánu či do Aqaby je viac než isté, že v ňom budú slovenské skupiny, rovnako ako pri pamiatkach. Len niekoľko desiatok kilometrov vzdušnou čiarou delí Jordánsko a Libanon.
Neblahé spomienky
Táto krajina je určite minimálne taká zaujímavá, ako jeho vychytený takmer sused… Porovnávať ich, najmä ak ste predtým tiež v Jordánsku boli, je mimoriadne zaujímavé.
Libanon má tiež krásne pamiatky, ktoré patria do svetového dedičstva Unesco. Má oveľa krajšie prírodné scenérie a rovnako vynikajúcu, ak nie lepšiu kuchyňu ako jeho neďaleký sused. Na návštevníkov z Európy tu však natrafíte skôr výnimočne. Proste krajina zasľúbená pre tých, ktorí nemajú radi davy turistov všade, kde sa pohnú.
Prečo sa Libanonu vyhýbajú a Jordánsko berú „útokom“ ? Nie je vôbec jednoduché vymenovať len tak príčiny. Jednou z nich určite je, že Jordánsko má oveľa lepší imidž. Považuje sa za baštu stability na Blízkom východe. Takže sa sem dostanete ľahko, lieta sem množstvo leteckých spoločností, vrátane nízkonákladoviek, čo je tiež určite veľkým ťahákom.
Ihrisko mocných
Libanon a jeho hlavné mesto Bejrút? Ten poznajú ľudia z novinových titulkov ako krajinu, kde zúrila 15 rokov občianska vojna. A hoci sa skončila v roku 1990, v pamäti mnohých zostala.
Navyše je vkliesnený medzi Izrael, jeho palestínske územia a Sýriu. Pre svoju strategickú polohu bol odjakživa akýmsi ihriskom mocných, každý si tu chcel a chce presadiť svoje záujmy. Lieta sa sem drahšie ako do Jordánska a len s prestupom, čo cestu značne predlžuje. My sme napríklad leteli cez Istanbul a na spiatočnej ceste sme mali medzi letmi 5 hodinovú pauzu. Je rozdiel, či ste niekde za 3,5 hodiny alebo za 9…
Aj tak sa však Libanon rozhodne oplatí navštíviť. Pretože je úplne iná ako Jordánsko a Izrael a napriek všetkému, čo sa tu udialo, nemali sme nikdy a nikde pocit ohrozenia. O bezpečnosť sa starajú všade vojaci, ktorých sme tu stretávali naozaj často. Boli priateľskí, dokonca súhlasili aj s tým, aby sme fotografovali, čo sa oficiálne v týchto krajinách nesmie.
Zelené hory aj sneh
Ďalší rozdiel oproti Jordánsku je, že Libanon je zelený, nie je tu nijaká púšť. Jednu jeho hranicu totiž tvorí more a vo vnútrozemí sú hory, ktoré zachytávajú zrážky. V zime tu padá aj sneh, dokonca tu majú aj lyžiarske strediská.
Keď sme pristáli na letisku v Bejrúte, vítala nás reklama na Libanon s lyžiarom v popredí. Že to nie je za vlasy pritiahnuté, sme sa presvedčili na vlastné oči. V oblastiach na severe krajiny, kde rastú vzácne cédre, bolo koncom marca ešte hádam pol metra snehu. V nižších polohách sú hory zelené a kde to podmienky dovolia, sú vinice, ovocné sady a obrábané polia.
Kostol vedľa mešity
Ďalším veľkým rozdielom keď Libanon porovnáme so susedmi je demografická pestrosť. Kým v Jordánsku jednoznačne dominujú moslimovia, Libanon je mixom, asi tretinu obyvateľstva tvoria kresťania. Sú tu oblasti, kde dominujú mešity, orientálne paláce, úzke uličky, tradičné souky.
Na každom rohu vidíte kostol, sú tu pútnické miesta, kam chodia veriaci z celého sveta. V Bejrúte sú kostoly hneď vedľa mešít, takže v jednu chvíľu počujete zvonenie zvonov a o chvíľu spev muezína. Aj patrónkou Libanonu je Panna Mária, o ktorej tu hovoria, že spája moslimov aj kresťanov.
To, že sa tu vystriedali postupne Gréci, Rimania, Arabi, križiacke výpravy, Osmani teda Turci a v minulom storočí pred získaním nezávislosti v roku 1945 aj Francúzi sa prejavilo v pestrosti zloženia obyvateľstva, ale aj v architektúre.
Môžete tu obdivovať antické stavby zachovalejšie ako v Ríme, osmanské paláce a kúpele ale aj ulice, na ktorých, keby vás tu vyložili so zatvorenými očami, nezapochybuje o tom, že ste niekde v Paríži, či inom väčšom francúzskom meste.
Paríž Blízkeho východu
Nie darmo sa Bejrútu voľakedy hovorilo Paríž Blízkeho východu a Libanonu ešte pred občianskou vojnou Švajčiarskom Blízkeho východu. Z toho všetkého však zostal po desaťročiach politickej nestability len tieň.
Aj keď Bejrút pôsobí veľkolepým dojmom – sú tu elegantné ulice s budovami v európskom štýle, je tu množstvo supermoderných výškových budov, nepomerne viac ako v jordánskom Ammáne. Zároveň však aj desiatky budov, ktoré sú vhodné akurát tak na zbúranie a v centre aj veľa prázdnych obchodov. Dôsledok ekonomickej krízy posledných rokov, ale aj faktu, že sa krajina „rozkmotrila“ napríklad so Saudskou Arábiou. Saudi tu vlastnia množstvo budov, ale v posledných rokoch ich nechávajú napospas osudu.
Ak ste milovníkmi antiky, v Libanone si tiež prídete na svoje – hlavnými lákadlami sú Baalbek a Byblos.
Baalbek síce nie je taký obrovský, ako jordánska Petra, je však rovnako ohromujúci. Nachádzali sa tu totiž jedny z najväčších chrámov Rímskej ríše a na jeden z nich boli použité vôbec najväčšie stavebné kamene, z akých sa v minulosti stavalo. Najkrajší je tu Bacchusov chrám, ktorý je tak úžasne zachovaný, že si viete predstaviť život a dianie v jeho monumentálnych miestnostiach.
Eldorádo chutného jedla
Byblos je oveľa menší a na antické pamiatky nadväzuje pôvabné staré mesto s obchodíkmi a štýlovými reštauráciami. Tu si možno dopriať ďalšie z lákadiel Libanonu, jedlo. Pretože libanonská kuchyňa je považovaná za jednu z najlepších na svete.
Základom libanonského hodovania sú tzv. mezze, menšie jedlá, ktoré sa podávajú na malých tanierikoch a jedia sa zdieľane. Takže v reštaurácii si objednáte niekoľko druhov a potom z nich všetci ochutnávajú. Hostina môže trvať hodinu, ale aj niekoľko hodín a zaplatíte toľko, ako za jedlo v priemernej bratislavskej reštaurácii.
Ak sa chcete najesť lacno, rýchlo ale chutne, tak najčastejšou voľbou je shawarma, kebab alebo falafel v samoobslužných reštauráciách. Tu sa ceny začínajú už od 1,50 dolára.
Jednoducho, Libanon si možno užiť všetkými zmyslami a nezruinuje vás.
