Bol aj toto jeden z dôvodov prečo ste sa rozhodli odísť podnikať do zahraničia?
Určite, jeden z dôvodov bola aj vysoká fluktuácia zamestnancov, s čím je veľmi veľa práce. Nonstop niekoho školíte a keď je človek vyškolený, tak odíde. Ale predovšetkým som hľadal hotel s celoročnou vyťaženosťou.
Ak chcete mať na Slovensku úspešný hotel, musí byť pri nejakom lyžiarskom stredisku alebo v centre mesta, aby tam ľudia chodili sami. Ja som mal hotely v lese. Hotel Inovec je v Považskom Inovci pri Piešťanoch a Hotel Sanus na Starej Turej pri jazere Dubník. Tam vždy musíte vymýšľať aktivity, tematický víkend, jogu, cvičenie… To ale nebolo dostatočné, lebo pre turizmus je najlepšie keď máte niečo v blízkosti hotela, čo priťahuje hostí samotných. Na Slovensku to už bol problém, lebo všetky pekné miesta sú obsadené. Tak som sa rozhodol ísť k moru. To bol jeden z hlavných ťahákov. Ľudia chodia za morom, nemusíte vymýšľať špeciálne aktivity. Hotel máte plný len preto, že je tam more a svieti slnko. Môžu sa celý deň kúpať, je tam veľmi pekná príroda a ľudia tam idú za oddychom.
Mal tento váš nápad nejaký impulz, alebo bol vašim dlhodobým snom?
Pôsobil som v cestovnom ruchu, mal som 20 rokov cestovnú kanceláriu v Bratislave a v Prahe, takže som precestoval celý svet. Bol to vždy môj sen mať hotel na takom mieste, kde klienti budú chodiť sami. Kde nemusíte vyvinúť také veľké úsilie, aby ste našli klientov, ale si vás sami vyhľadajú kvôli prostrediu a veľmi dobrým službám. Takže som také miesto hľadal. Precestoval som všetky európske krajiny. Hľadal som v Portugalsku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku aj v Chorvátsku, ale nebolo to pre mňa dosť autentické.
Veľmi som sa chcel vyhnúť masovému turizmu, bol som ho naozaj za tie roky presýtený. A našiel som Peloponéz, ktorý bol veľmi krásny. Je to kolíska civilizácie, oproti hotelu je Sparta, Mikény, Olympia, kde bývali olympijské hry. Je tam pohorie ako naše Tatry s najvyšším vrchom Taygetos (2 400 m. n. m), dívam sa naň z hotela. Z jednej strany je Egejské more, z druhej Iónske.
Ako ste potom postupovali?
Postavil som tam v roku 2019 hotel od základov, z kameňa. Vybral som si krásny pozemok na útese, sto metrov nad morom so 180-stupňovým panoramatickým výhľadom na obe strany. Dáva to ľuďom úplne iný pocit, ako keď ste len pri mori, lebo je to o prírode. Celý hotel je obklopený 150 rokov starými olivovníkmi. V zime sa venujem výrobe olivového oleja a v lete hotelu. Hotel je butikového štýlu s infinity bazénom. Ľudia tam chodia najmä preto, lebo vyhľadávajú pokoj, relax. Dokonca od budúceho roka som zaviedol, že to bude adult friendly hotel pre rodiny s deťmi od 14 rokov.
Prečo ste si vybrali ťažšiu cestu – stavať hotel od základov? Nebolo jednoduchšie nejaký kúpiť a vyhnúť sa stavbe, administratíve?
Určite tam bola obava z tejto cesty, ale nikam som sa neponáhľal. Tým, že som už mal dva hotely a celý život som cestoval, mal som určitú predstavu, aby by to v ňom malo vyzerať. A nedalo sa kúpiť nič podľa mojich predstáv. Ja som bol sám architekt toho hotela. Presne som si navrhol, kde má byť aká zásuvka, kde bude bar, kde jedlo, kadiaľ sa pôjde do reštaurácie. Mám napríklad zavedenú reverznú osnovu. Hostia si nemusia kupovať plastové fľaše s vodou, ale na izby som dal fľaše zo skla a je jeden kohútik, kde si ich chodia sami napĺňať. Je to ekologické a pre hostí veľmi pohodlné. V hoteli som realizoval veľa takýchto mojich predstáv, ktoré som zozbieral počas 20-ročnej praxe. Všetky som tam pretavil najlepšie, ako som vedel. Zatiaľ sa to stretlo s veľkým úspechom.
Naša klientela nie je zo Slovenska, je to vyslovene „západniarska” destinácia. Minulý rok bolo najviac klientov z Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Anglicka, z USA. Zo Slovenska a z okolitých krajín ľudia do týchto kútov nechodia, iba zopár ľudí, ktorí ma poznajú a sme priatelia na sociálnych sieťach. Dá sa veľmi pohodlne kúpiť letenka z Viedne štyrikrát do týždňa do mesta Kalamata. Po pristátí im zabezpečíme transfer a kompletne sa o nich postaráme. Hotel sa snažím vybaviť tak, aby tam mali čo robiť. Môžu si zašportovať, máme tam aj elektrobicykle, skútre, požičovňu áut, vlastnú pláž s vybavením… Je to trošku iná dovolenka, lebo hotel je malý, má len 25 izieb. Zamestnávam 17 ľudí, len miestnych Grékov. Som veľmi spokojný, po štyroch rokoch mi ani nenapadlo, že by som z toho cúvol. Skôr naopak, svoju budúcnosť vidím tam.
Naučili ste sa grécky, alebo komunikujete anglicky?
Zatiaľ komunikujem anglicky. Musím povedať, že gréčtina je veľmi ťažká. Hovorím anglicky, nemecky, francúzsky, dokonca aj arabsky , lebo som pôsobil v arabských krajinách, čiže viem štyri reči, ale gréčtina sa ani po štyroch rokoch nie a nie na mňa nalepiť… Musím si na ňu asi ešte dlhšie zvykať. Je to reč, kde ani jedno slovo ani číslovka sa na nič nepodobá, čiže je potrebné sa ich začať učiť úplne od nuly.
Viete porovnať proces stavby a prípravy hotela na Slovensku a v Grécku?
Hotely na Slovensku som nestaval, iba rekonštruoval. Hotel vyžaduje ten typ údržby, ktorá vás vyjde asi 15 % z ročných tržieb – vynovovania inventára, maľovanie, opravy, elektrina, atď. Takže za tých 20 kov som nadobudol vedomosti ako stavbár a trúfol by som si hocikedy znovu postaviť hotel od nuly. Riešil som všetko – od zatekania, až po nefunkčné zásuvky, takže vedomosti som mal z praxe. Mal som ale v Grécku zodpovedných vedúcich, ktorí vedeli anglicky.
